Portfólio manažér Beňák: Po pandémii nás čaká dobré obdobie pre ekonomiku

Investičné poradenstvo cez tablet

„Snažíme sa mať v portfóliu 60 až 65 titulov," vraví portfólio manažér Ján Beňák. V spoločnosti Asset Management Slovenskej sporiteľne spravuje dlhodobo najlepšie zarábajúci fond, ktorý si za ostatných desať rokov polepšil o takmer osem percent ročne. V rozhovore sa dozviete, aké základné chyby vníma pri investovaní, ktoré odvetvia považuje za rastové a podľa čoho vyhodnocuje vhodný okamih na otvorenie nejakej pozície.

Aké boli vaše investičné začiatky?

Neboli veľmi pozitívne. Videl som, ako väčšina ľudí prichádza o peniaze, lebo sa dali na niečo, čo nemôžeme nazvať investovaním, ale skôr špekuláciami. Boli to takzvaní traderi, ktorí robili krátkodobé obchody s pákovými produktmi. Mali na účte napríklad desať eur a mohli otvoriť pozíciu v hodnote sto alebo tisíc eur. Nakoniec skončili s nulovými zostatkami na účtoch. Naučilo ma to, že treba byť opatrný, rozkladať riziko a netreba všetko staviť na jednu kartu.

Naučilo to niečo aj ich? Prichádzali ste s nimi do kontaktu?

Asi polovica sa poučila a povedali si, že táto hra je príliš náročná. V skutočnosti to tak aj je. Na opačnej strane ich obchodu totiž stoja profesionáli, ktorí majú oveľa viac informácií, vedia sa rozhodovať rýchlejšie a tiež majú nervy zo železa. Naopak, druhá polovica si myslela, že úspech v jednej časti ich života sa automaticky premietne aj do úspechov na trhu. To, samozrejme, neplatí. To, že niekto vie riadiť firmu so 100 zamestnancami, automaticky neznamená, že vie aj správne obchodovať.

 


„Najlepší čas začať investovať je vždy teraz. Netreba riešiť, či sú trhy vysoko alebo nízko, pretože investovanie je stávkou na to, že ľudia sú schopní priniesť ďalšie inovácie.“

Ján Beňák, Asset Management Slovenskej sporiteľne

Ako sa odvtedy zmenilo investovanie?

Udialo sa veľmi veľa zmien. Investovanie sa zdemokratizovalo, čiže sa otvorilo aj začínajúcim investorom. Dnes už je investovanie dostupné pre každého a nie je len výsadou pár boháčov z Wall Street. Máme viac možností, kde môžu individuálni investori zužitkovať svoje peniaze, správcovia znížili spodnú hranicu pre prvotnú investíciu a poplatky za vstup boli znížené aj pri individuálnych akciách. Dokonca už aj v Georgeovi, internet bankingu Slovenskej sporiteľne, je možnosť obchodovať individuálne akcie.

Mení sa aj správanie trhov? Naďalej sa dokáže nájsť niečo, čo ste nečakali a prekvapí vás alebo sa dá fungovať podľa tradičných a overených postupov?

Samozrejme, pravidelne vidíme udalosti, ktoré sa vymykajú historickému vývoju alebo teoretickým poučkám. Približne pred rokom sme videli cenu ropy v zápornej úrovni a nedávno zas obrovský nárast hodnoty akcií spoločnosti GameStop. Práve tieto udalosti robia z finančných trhov zaujímavé miesto, kde o prekvapenia nie je núdza.

 

Ján Beňák

zdroj: Stanislava Markovičová

Spomenuli ste rozmach investovania a znižujúce sa poplatky. Vďaka čomu sa to deje?

Deje sa to vďaka úsporám z rozsahu. Keď nemám len jedného klienta, ale je ich desaťtisíc, potrebujem mať efektívnejšie systémy, čo zlacňuje a zjednodušuje prípadný vstup. Náklady na vybudovanie systému preto už neznáša jeden klient, ale sú rozložené na viacerých. Investovanie je teda tým dostupnejšie, čím je rozšírenejšie.

Zlepšuje sa spolu s ním aj finančná gramotnosť slovenských investorov?

Vidieť veľký pokrok v tom, ako sa ľudia správajú k svojim peniazom, aj keď sa toho dá ešte veľa zmeniť. Síce si už možno začali sporiť a sú opatrnejší, keď im niekto niečo predáva, ale nedostatočne sa zaujímajú o to, čo už majú. Myslím tým napríklad sporenie na dôchodok. Momentálne takmer 70 percent úspor v druhom pilieri tvoria dlhopisové investície. Pomer medzi akciami a dlhopismi by však mal byť presne opačný.

Žiaľ, po nútenom presune všetkých dôchodkových sporiteľov do dlhopisových fondov v roku 2013 sa len málo z nich vrátilo späť do akciových či indexových fondov. Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré sporitelia neurobili a v budúcnosti ich to môže stáť veľmi veľa. Verím, že sa to zmení s tým, ako ľuďom prídu výpisy z druhého piliera a uvidia, že na raste akcií v minulom roku väčšina z nich neparticipovala.

Čo by potom mali urobiť?

Ak majú peniaze stále len v dlhopisoch, mali by navštíviť dôchodkovú spoločnosť alebo finančného poradcu a informovať sa o presune peňazí do indexových, respektíve akciových investícií. Samozrejme, s ohľadom na svoj vek a plánovaný čas odchodu do dôchodku.

Demokratizácia investovania priniesla aj služby na nákup individuálnych akcií, zároveň sa investovanie výrazne spopularizovalo tvrdeniami, že stačí mať 20 eur a investorom sa môže stať každý.

Áno, je to tak. Investovanie je dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. Vďaka podielovým fondom je možné už od malej sumy investovať do diverzifikovaného portfólia, teda do portfólia, kde sú riziká dostatočne rozložené a napriek nízkej sume nejde o stávku na jednu kartu.

Keď s tým však niekto začne sám a bez dostatočných vedomostí, nebude to len krajšie nazvaný gambling?

Výsledný efekt môže byť rôzny vzhľadom na to, aký nástroj použije. Začínajúci investor, ktorý plánuje investovať na dlhé obdobie, dosahuje investíciou do akciových podielových fondov svoj cieľ, teda zhodnocovať svoje financie. Naopak, investor, ktorý sa malú sumu rozhodne na vlastnú päsť zainvestovať do pár firiem, ktoré sa mu páčia a bude sa chcieť stať druhým Warrenom Buffettom, pravdepodobne neskončí tak dobre ako tento najznámejší investor.

Aké sú základné chyby pri investovaní?

Základnou chybou je nezačať. Najlepší čas začať investovať je vždy teraz. Netreba riešiť, či sú trhy vysoko alebo nízko, pretože investovanie je vlastne stávkou na ľudský intelekt a to, že sme schopní priniesť ďalšie inovácie. Automaticky to však neznamená, že každý z nás je schopný nájsť investičné myšlienky, ktoré z dlhodobého hľadiska zarobia. Preto treba zvažovať, ako je portfólio postavené, aká je v ňom sektorová a regionálna vyváženosť.

 

Jan Beňák

zdroj: Stanislava Markovičová

Čo by ste teda poradili začínajúcemu investorovi?

Investor, o ktorom hovoríme, je bežný človek. Má svoju prácu, z nej žije a vytvára si úspory. Z tých si možno chce splniť sny, možno si chce vytvoriť rezervu na dôchodok, možno chce odložiť peniaze na vzdelanie či bývanie svojich detí. Základným cieľom investovania je ochrániť tieto úspory pred infláciou a ideálne ich aj zhodnotiť. Chápem, že príbehy ľudí, ktorí zarobili tisícky percent na kryptomenách, komoditách či forexe, sú atraktívne, netreba sa nimi však nechať vmanipulovať do investičných špekulácií. Pretože špekulácie sa zvyčajne nekončia dobre.


„Neinvestujeme do firiem, ktoré sa venujú výrobe elektrickej energie z uhlia, vyrábajú zbrane alebo majú rôzne iné prešľapy.“

Ján Beňák, Asset Management Slovenskej sporiteľne

Pre bežného investora je najlepšie, keď svoje úspory zverí niekomu, kto bude mať nad nimi dohľad a odbornú starostlivosť. Na začiatok je ideálne investičné sporenie, cez ktoré si postupne môže svoje investície začať budovať naozaj takmer každý, keďže je dostupné už od 20 eur mesačne.

Ak sa popri tom niekto chce s investíciami aj hrať a vyskúšať si fungovanie investičných princípov na vlastnej koži, nehovorím automaticky nie. Je to zaujímavá skúsenosť vidieť jednu akciu letieť 50 percent nahor a druhú o rovnakú hodnotu nadol a sledovať, čo to s vami robí. Dôležité však je do toho vložiť len také peniaze, ktoré vás nebudú bolieť, keď o ne prídete.

Aké má mať očakávania, ak sa s tým rozhodne začať?

Investovanie je výborné pre každého, kto verí v schopnosť ľudí napredovať a inovovať. Okrem možnosti našetriť si peniaze môže fungovať aj ako ochrana pred infláciou a ďalším znehodnotením financií.

Jednou z možností je aj Fond maximalizovaných výnosov, ktorý už dlhodobo patrí medzi najvýnosnejší vo vašom portfóliu. Stále je to tak?

Áno. Tým, že obsahuje najrizikovejšie investície, akými sú akcie, tak ťaží z toho, že sa im darilo. Fond maximalizovaných výnosov zarobil za ostatných desať rokov takmer osem percent ročne. Ľahko tým porazil infláciu a investori dosiahli vďaka nemu reálne zhodnotenie. Ostatných desať rokov bola priemerná inflácia pod úrovňou dvoch percent.

Aký veľký objem finančných prostriedkov v súčasnosti spravujete?

Objem majetku vo Fonde maximalizovaných výnosov je približne 332 miliónov eur a Globálny akciový fond, ktorý tiež spravujem, má 65 miliónov eur.

Ktoré spoločnosti alebo segmenty považujete za atraktívne?

Som fanúšikom akcií, ktoré sú zamerané na rast a snažia sa profitovať z moderných technológií. Vo všeobecnosti však nehľadáme akcie, ktorých cena poskočí, ale hľadáme biznisy, ktoré majú z dlhodobého hľadiska víziu získať väčší trhový podiel, zvýšiť marže a podobne. Nezaujímajú nás teda akcie, investujeme do biznisov. Hovorí to aj Warren Buffett, že vo firmách sa nevníma ako investor, ale ako partner. Chce pomáhať v daných firmách a chce ich vidieť rásť. Takto k tomu pristupujeme aj my.

Ktoré odvetvia vnímate ako rastové?

Segment technológií (Microsoft, Apple), segment dodatočnej spotreby (Amazon.com, Etsy) a komunikačné služby (Facebook, Zoom). Snažíme sa nakupovať firmy, ktoré majú veľkú perspektívu, že v budúcnosti bude ich pozícia na trhu väčšia ako je teraz. Pramení to z toho, že naši investori u nás nesporia s minimálnym časovým horizontom päť rokov, ale sú s nami omnoho dlhšie. Práve preto sa snažíme investovať v dlhodobom horizonte a nakupovať rastové akcie.

 

Ján Beňák

zdroj: Stanislava Markovičová

Máte väčšie pozície v menšom počte firiem alebo skôr uprednostňujete viac firiem a menšie investície?

Snažíme sa mať 60 až 65 titulov, čo je vzhľadom na potrebu diverzifikácie dostatok. Matematici zistili, že pri počte 18 rôznych titulov už máte diverzifikované portfólio. Vidieť to aj na porovnaní indexov Dow Jones, ktorý má 30 komponentov a S&P 500, ktorý ich má 500. Pri zohľadnení ostatných 20 rokov sú nožnice medzi nimi minimálne, čiže prílišná diverzifikácia už môže byť zbytočná.

Diverzifikovať sa však dá nielen počtom titulov, ale aj sektorovo alebo aj regionálne.

Áno, určite. Keď je niekto diverzifikovaný do 30 leteckých spoločností, nie je diverzifikovaný. My máme dominantný technologický sektor, potom zdravotníctvo a financie. Regionálne sme z dvoch tretín v Severnej Amerike, zvyšok Európa a Ázia.

Keď hovoríte v množnom čísle, myslíte tým vy ako správcovská spoločnosť alebo vy ako tím kolegov?

To, že sa darí akciám, nie je mojou zásluhou. Zásluhu nemám ani na tom, že sa darí konkrétnym investíciám. Je mi preto proti srsti povedať, že ja som zarobil a je to moja práca. Jednoducho nie je, pretože ja som nepredal ani jeden iPhone a nenapísal som ani jeden riadok kódu v Microsofte. Väčšina výkonnosti fondu je trhový výnos, čiže my len participujeme na práci iných ľudí.

Ako je to s tímom kolegov? Spravujete fond sám alebo je vás viacero?

Rozhodnutia sú moje, ale spolupracujem s akciovým tímom Erste Asset Management vo Viedni, Prahe a Bratislave, v ktorom je približne 20 ľudí. Dokopy zdieľame rôzne názory a máme nejaké skupinové know-how, ale konečné rozhodnutie o nákupe je na mne. Predtým sa radím s investičným výborom, ktorý má poradnú funkciu, ale nie rozhodovaciu.

Ako často nakupujete?

Nie som fanúšikom častej výmeny akcií, lebo každá investičná idea potrebuje nejaký svoj čas. Obrátkovosť nášho portfólia nie je vysoká a vo všeobecnosti nerobíme obchody často.

Sledujete vývoj akcií každý deň?

Samozrejme. Kvôli rodine som však rád, že trhy sú cez víkendy zatvorené.

Čo robíte, keď práve nenakupujete?

Najdôležitejšie je zostať v obraze a sledovať vývoj individuálnych firiem. Tiež je dobré pozerať iné akcie, ktoré môžu byť dobrými adeptmi na neskorší nákup, a rovnako aj trhový sentiment, teda to, čím celý trh momentálne žije, čoho sa bojí, aké sú výzvy, aká je geopolitická situácia a podobne. Nakupovanie akcií je len vrcholom práce investora. Predchádza tomu množstvo hodín strávených čítaním, sledovaním rozhovorov, vzdelávaním sa a tak ďalej.

Ako vyzerá váš deň? Aké sú vaše denné úlohy?

Fond si, samozrejme, vyžaduje starostlivosť aj v čase, keď sa akcie nemenia. Každý deň sledujem, či je expozícia do akcií blízko úrovne 100 percent, či je riziko pohybu menových kurzov dostatočne zabezpečené a tak ďalej. Následne sa venujem sledovaniu jednotlivých firiem, predstaveniu nových produktov, investorským konferenciám, prezentácii kvartálnych výsledkov a podobne.

Kde sledujete investičné dianie? Máte obľúbené médiá, novinárov či iných investorov?

Začínam tam, kde každý investor. Cena akcií na burze. Ďalšie informácie čerpám z analýz popredných bánk, ku ktorým máme prístup. Som fanúšikom Twitteru, ale aj rôznych finančných blogov. Pre tých, ktorí sa o trhy zaujímajú trochu viac, určite odporúčam autora Matta Levina z redakcie Bloomberg.

Čo všetko predchádza tomu, než do portfólia pridáte novú firmu? Ako dlho ju pred nákupom nejakých pozícií pozorujete a analyzujete?

Každá akcia musí hneď na začiatku prejsť sitom zodpovedného investovania. Neinvestujeme do firiem, ktoré sa venujú výrobe elektrickej energie z uhlia, vyrábajú zbrane alebo majú rôzne iné prešľapy. Čas, ktorý nad firmou strávim, je individuálny. Od pár hodín po týždne práce. Všetko totiž ovplyvňuje momentálne ocenenie firiem.

Podľa čoho vyhodnocujete vhodný okamih na otvorenie nejakej pozície?

Najradšej mám vstup do pozície v prípade, ak akcia firmy klesla po nejakej udalosti, ktorá podľa môjho názoru nebude mať dlhodobý vplyv na vývoj firmy. Takýchto vstupov však nebýva veľa, takže sme späť pri ocenení firmy.

V roku 2019 mal Fond maximalizovaných výnosov ročnú výkonnosť na úrovni +31,44 percenta, rok predtým -16,16 percenta. Čo to robí s klientmi a ako reagujú, keď má fond zápornú výkonnosť?

Ak je dobre predaný produkt, pri investičnom horizonte päť rokov nemôže po prvom roku klient búchať na dvere banky, že je nespokojný. Ak mi má niečo zarobiť v dlhodobom horizonte, nemôžem riešiť každý pokles. Práve naopak, poklesy sú príležitosť, keďže z dlhodobého hľadiska akcie zarábajú.

Ako vidíte vývoj akciových trhov v nasledujúcom období a po pandémii? Budú ďalej rásť, padať alebo sa stabilizovať?

Keď pandémia doznie, ľudia budú mať našetrené množstvo peňazí a bude to pozitívne pre ekonomiku. Pravdepodobne nás teda čaká dobré obdobie pre ekonomiku, automaticky to však neznamená aj dobré obdobie pre akciové trhy. Investori možno započítali do cien oveľa viac očakávaní, než sa reálne dosiahne, preto môže vzniknúť rozdiel medzi stavom ekonomiky a stavom akciových trhov. Zároveň bude pokračovať trend k zeleným investíciám, keď svoje plány už predstavila Európa, Amerika aj Čína. Budeme vidieť rast záujmu o investovanie do zelených energií, obnoviteľných zdrojov, recyklácie, transformácie aj elektrických vozidiel. A ako tretiu vec budeme vidieť pokračujúci trend demokratizácie investovania, čiže ďalšie znižovanie nákladov a pribúdanie možností.

Upozornenie

Investovanie do podielových fondov je spojené aj s rizikom. Hodnota investície sa môže aj znižovať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. Výnosy z investície do podielových fondov dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.