Zo správ sa v posledných mesiacoch často dozvedáme o rastúcich cenách. Aktuálne zažívame ťažšie časy, ktoré prišli po relatívne pokojnom období medzi rokmi 2010 a 2020. To síce začalo finančnou krízou, ale vystriedal ju rast hospodárstva a výrazný rast finančných trhov. V ekonomike a na finančných trhoch však výkyvy smerom nahor aj nadol nie sú nič nezvyčajné. 

Akú infláciu môžeme očakávať?

V roku 2021 ceny rástli v priemere o 3,2 %. Národná banka Slovenska vo svojej najnovšej prognóze predpokladá, že tento a budúci rok budú rásť ešte rýchlejšie. Pri scenári s relatívne miernym vývojom konfliktu na Ukrajine to môže byť o 7,6 % v tomto a o 9,7 % v budúcom roku.

Následne by sa situácia mohla upokojiť a inflácia by sa mala vrátiť na obvyklú úroveň okolo 2 %. Analytici ministerstva financií predpokladajú v ďalšom období o niečo miernejší nárast cien.

Prečo teraz rastú ceny?

Trhy v súčasnosti reagujú na neistotu, sankcie a obmedzenia, ktoré súvisia s vojnou na Ukrajine. Rast cien teraz spôsobujú najmä zvýšené ceny energií, teda drahá ropa, zemný plyn či elektrina. To má vplyv aj na rast cien potravín i ostatných položiek spotrebiteľského koša.

Ukrajina je navyše významným svetovým producentom viacerých komodít, napríklad pšenice či kukurice, a ceny potravín ovplyvňujú aj rôzne výkyvy počasia, ktoré je pre klimatickú zmenu čoraz nestabilnejšie.

Kedy ceny prestanú rasť?

Zníženie cien možno očakávať, keď sa plne obnovia dodávateľské reťazce a stabilizujú ceny ropy či pšenice po pandémii a vojne.

Je to podobné, ako keď v obchode zistia, že majú priveľa (drahých) banánov. Znížia ich cenu a zrazu ich začne kupovať viac ľudí. Naopak, ak je banánov málo, ceny sú vysoké.

Bude tu vysoká inflácia navždy?

Hoci sme tu zvýšenú infláciu nemali relatívne dlho, nie je ničím extrémne vzácnym. Dobrou správou je, že časové úseky zvýšenej inflácie trvajú relatívne krátko.